Pýtam sa môjho kolegu a kamaráta Saida, ako sa povie v miestnom jazyku luganda vitajte. Odpovedá mi: „Tusanyuse okukulaba“. Takže „Tusanyuse okukulaba“ v novom roku a zároveň v našej novej klinike!!
Dlho som premýšľal, čo napísať v najnovšom príspevku.. tak veľa sa toho udialo a ja som sa s vami ani nestíhal zdieľať! Navyše, všetko rozpísať by zabralo pol knihy. Začnem teda životnými múdrosťami, ktoré som sa za posledné obdobie naučil:
- Pokiaľ cestujete po Afrike autobusom, oplatí sa mať so sebou balenie jedného z anti-bolehlavov, inak hrozí explózia vašej lebky z neustáleho natriasania, hlučnej muziky a všadepoletujúceho prachu
- Hudba je tým lepšie, čím viac vibrujú reproduktory, z ktorých hrá
- Čas sa nepočíta od polnoci, ale počítať ho začíname od šiestej hodiny rána, takže 7:00 je vlastne jedna hodina, 8:00 sú dve hodiny, atď. Užitočné vedieť ešte pred dohodnutým meetingom
- Od decembra-januára nepotrebujete v Ugande teplú čiapku, radšej si zoberte plynovú masku, aby ste dokázali dýchať a vidieť aj po tom, čo okolo vás prejde automobil a na najbližších 20 sekúnd prachom kompletne zaplní priestor okolo vás
- 90% konverzácií uhráte so slovom „Kale“ (niečo ako súhlas, ok, a pod.)
- Z oznamov v kostole po lugandsky sa nedozviete, že druhá omša budúcu nedeľu nebude. Plus, kombinovaná lugansko-anglická kázeň nedáva zmysel, minimálne pre tých, ktorí rozumejú iba jednému z týchto jazykov
- Peniaze zamenené na čiernom trhu majú nevýhodnejší kurz, ako je oficiálny. Prečo? Pretože sa jedná o čierny trh! To dá predsa logiku.. NIE NEDÁ!
Odložím však na čas moju zbierku múdrostí a poviem vám o úžasných udalostiach, ktoré sa za posledné obdobie udiali! Ak by v Buikwe mali seriózne noviny, určite by sme sa z titulky najnovšieho vydania dočítali niečo ako: „Boli sme tam: Nové priestory detskej HIV kliniky JPII v Buikwe!“, či prípadne „Už žiadne záplavy ani politika! Klinika JPII pokračuje na novom mieste!“. Áno! Je to tak. Vďaka úžasným darom, najmä od štedrých ľudí zo Slovenska sme mohli kliniku presťahovať do našich vlastných priestorov, kde nás nečakajú žiadne z komplikácií, ktoré som vám predstavoval ešte pred nedávnom. Ešte sme síce stiesnení, pretože na plné fungovanie potrebujeme dokončiť druhú časť, ale aj tak je úžasné, že sme mohli z problematických prenajatých priestorov presťahovať kliniku do nových, ktoré sú vo vlastníctve našej organizácie HIA.
Sťahovanie bola makačka, ale všetci sme priložili ruku k dielu, teda ku krabiciam (inak vedeli ste, že slovo krabica je nespisovné? Malo by to byť škatuľa.. ale škatuľa? Vážne? To mi nejde do úst ani na klávesnicu), a nosili až kým posledná tabletka nebola na svojom novom mieste.
Ešte pred sťahovaním bola jedna ešte významnejšia udalosť. Aká? No predsa narodeniny, ktoré sú významnejšie, ako ktorékoľvek iné! Vianoce! Po druhý krát som sa na Vianoce nenachádzal v rodnom Slovensku, a tak som si vyskúšal tráviť ich po Európe a Amerike už na treťom kontinentne (budúci rok Ázia?;). Ako sa spieva v jednej známej vianočnej piesni: „And there won’t be snow in Africa this Christmas Time.. Do they know it’s Christmas Time at all?“ (v preklade: Tieto Vianoce nebude v Afrike žiadny sneh.. Vedia vôbec, že je obdobie Vianoc?). Pozrieť sa vo vianočné ráno z okna a vidieť čisté nebo, na teplomeri 30 stupňov a dať si na seba kraťase nie je typicky vianočné, aspoň nie v našich geografických kruhoch. Celý december som si púšťal koledy, s deťmi sme dokonca jednu aj nahrali – ak ste ju ešte nevideli, môžete si ju pozrieť tu: https://youtu.be/OE0kUNZ6iGw
Aké boli teda africké Vianoce? Nesnežilo, nebola zima, nevidel som haldu megaboardov s vianočnými ponukami. No Vianoce aj tak prišli. Ako to?? Pretože Vianoce sú chytené za nohy. V marketingu sa rozlišuje jadro produktu a jeho nabalené vrstvy. My často vnímame iba tie vrstvy, pri produktoch, aj pri takých udalostiach, akými sú Vianoce. Jadro je však všade rovnaké. Či sneží, prší, či nám do očí padajú snehové vločky, alebo nás pália z prachu naokolo.. jednoducho Vianoce je potrebné rozbaliť tak, ako rozbaľujeme darčeky. Nejde o papier, ani o krabicu, v ktorej sa nachádza. Na tie zabudneme v momente, keď zbadáme to podstatné, čo sa nachádza vo vnútri. Tým podstatným je, že sa narodil Spasiteľ sveta Ježiš Kristus. A to je možné si pripomenúť kdekoľvek na svete, za akýchkoľvek podmienok.
Medzi Vianocami a Novým rokom sme sa vydali navštíviť deti zaradené do nášho sociálneho programu, ktorým cez našu organizáciu a jej pravidelným darcom pomáhame študovať. Keďže mnoho z týchto detí býva mimo nášho distriktu, museli sme vycestovať a venovať týmto návštevám dva dni, a to sme stihli iba niekoľko domácností, ďalšie sa chystáme navštíviť teraz v januári. Návštevy sa konajú veľmi zriedkakedy, aj kvôli finančným nákladom, aj prekonávanej vzialenosti. Rodiny si preto veľmi vážili a tešili sa, že sme prišli. Biba prichystala deťom vianočné balíčky, v ktorých sa nachádzalo pár kusov šatstva a nejaké milé prekvapenie, pre chlapcov napríklad tetris (plus 998 ďalších kockových hier v jednom
My sme z vďaky zasa dostali dva jackfruity. Len pozor pri ich jedení!! Zalepia všetko v okolí troch metrov
Počas našich vianočných návštev sme stretli úžasné deti, rodiny, prešli kus cesty a zažili zaujímavé chvíle. Tu je niekoľko z obrazov, ktoré sme videli:
Na Silvestra sme sa vydali na ostrovy na Viktóriinom jazere. Keďže sa jedná o najväčšie jazero v Afrike a výhľad je nekonečný, máte pocit, že ste pri mori.
Toto jazero disponuje obrovským potenciálom, ktorý má však v súčasnosti ďaleko od plného využitia. Nájdete na ňom ale mnoho rybárov a na pobreží si v reštaurácii môžete dať tilapiu, ktorá nebola zmrazená, prevážaná, stláčaná, konzervovaná ani nič iné, jednoducho čerstvú rybku z jazera. Škoda, že nemám rád ryby, inak by to bola balada
Rok 2015 je za nami a otáčame opäť ďalší list našej knihy života. Pre mňa osobne bol minulý rok často ako chodenie po rozpálených uhlíkoch, pričom nie som žiadny fakír. Vkladám teda nádej do nového roka, snáď bude namiesto uhlíkov posypaný niečím príjemnejším Aj vám želám mnoho úspechov, radostí, lásky, pokoja, pohody, dobrej nálady a chcem sa srdečne poďakovať všetkým vám, ktorí sme boli v minulom roku s nami. Možno ste tisíce kilometrov vzdialení, ale vaša podpora je citeľná aj napriek úžasnej diaľke. Moja rodina mi bola oporou, nech som bol kdekoľvek a nezmenilo sa to ani teraz. Na podporu našej stavby zorganizovali spolu s ďalšími priateľmi vo Vajnoroch benefičný vianočný jarmok! Tak isto aj priatelia, ktorí šíria informácie o našom projekte kde je to len možné. Môj priateľ Juraj Klepáč nám aktuálne pomáha vyzbierať financie na novšie auto na projekte, keďže to naše..
- Dosiahlo pred 5 rokmi dospelosť a aktuálne žerie ešte viac, ako keď bolo v puberte
- Súcití s našimi klientmi a jeho zdravotný stav sa mimoriadne zhoršil. Často mu musíme volať špecialistov, našťastie životne dôležité orgány ešte stále fungujú
- Občas mu býva veľké teplo a preto sa rozhodne vetrať. Pre nás to znamená, že sme už pár krát museli odísť a nechať otvorené jedno z okien. Keď horúčavy dosahujú vrchol necháva otvorený aj kufor..
- Pradie nepravidelne ako kocúr, ktorý sa práve prevalil na chrbát (prevalovať sa našťastie ešte nezačal)
Jednoducho náš veterán si stále plní svoje povinnosti, vozí nás, našich zamestnancov, našich klientov (detí sa vojde aj 25;) a má stále chuť do života. Náročný terén, ktorý musíme dennodenne prekonávať a skutočnosť, že sa jedná o jediný automobil na klinike a pre celý projekt však vyžadujú, aby bolo auto spoľahlivé a v dobrej kondícii. Snažíme sa preto nájsť novšie vozidlo v lepšom stave. Naša Toyota Rav4 si však zaslúži uznanie a jej príbeh si môžete pozrieť aj v tomto videu: https://youtu.be/OE0kUNZ6iGw
Získať financie z organizácií sa nám zatiaľ nepodarilo, a tak sa Juraj podujal pomôcť nám. Našu spoločnú snahu môžete podporiť a zdieľať cez tento odkaz: https://www.ludialudom.sk/vyzvy/3111
Všetkým vám srdečne ďakujem za všetku podporu, snahu, venovaný čas i modlitby, v ktorých si na nás tu v Ugande spomínate! Ďakujem, že ste boli so mnou, s nami, v roku 2015 a teším sa na výzvy roku 2016! Verím, že bude tak pre nás tu, ako aj pre vás všetkých, úspešným, radostným a zaujímavým rokom!
Nech vás Boh ochraňuje a sprevádza.
Zo subtropickej uganskej horúčavy,
Tomáš
